Za súmraku Risako, zahalená v dlhom župane, ticho tancuje. Vzduchom sa nesie melanchólia z konca dňa a zrazu sa v nej prebudí túžba jemne sa pritúliť k niekomu. V tichu nastávajúcej tmy vás jemne pozýva: „Začína sa stmievať, nepôjdeme domov?“

Risako si rozopne zips na hrudi a nechá vykuknúť čiernu podprsenku. Vystupuje po schodoch a pozerá sa na teba zhora. Nakloní boky, pričom lem minisukne zostáva na mieste, a vystavuje ti svoje nevinné krivky. Zadržíš dych pri tej tenkej hranici medzi tým, čo vidíš, a tým, čo nevidíš.

Risako má na sebe tielko a topánky na vysokých podpätkoch, sedí na okraji stoličky a zvodne sa vlní. Dolnú polovicu tela má zahalenú v hlboko vystrihnutých plavkách s T-výstrihom, ktoré veľkoryso odhaľujú jej telo z prednej aj zadnej strany. Keď nazriete cez baldachýn na posteľ, sladký sklon od jej vypuklých zadných partií až po stehná vás mučí svojím čarom.

Risako, v bielych bikinách a krátkych nohaviciach, s vami v záhrade rozpráva s bezstarostnou nevinnosťou. Keď vypne svoje plné prsia, zároveň sa vynoria jemné línie jej rebier. Milujete kontúry, ktoré sa rysujú na jej priesvitnej pokožke. Vaše oči sú uchvátené hranicou medzi tou plnosťou a krehkosťou.

Uprostred hukotu mora Risako niečo zašepká smerom k obzoru, ale slová odnesie vietor. O chvíľu sa slnko začne skláňať a jej krásna postava sa zafarbí farbami západu slnka a rozžiari sa žiarou. Možno prosila zapadajúce slnko, aby ťa krásne odhalilo.

Risako stojí na verande v lesklých červených mikrošortkách. Predvádza svoje zmyselné, výrazne vykreslené krivky od pása po boky – skutočnú siluetu fľaše Coca-Coly. Je počuť spev cikád. „Dnes si to vezmeme na ľahkú váhu,“ hovorí roztomilo.

Risako otvára oponu slovami „Hej, hej“ a láka vás do stanu. V bezšvovom oblečení sa postaví na všetky štyri. Stlačí ruky k sebe a jej plné, zmyselné prsia sa vylievajú von. Je to malá pokušiteľka, ktorá bez hanby využíva svoje požehnané krivky.

Na horskej cestičke vedúcej popri potoku ste len vy dvaja, sami s Risako. Na opustenej ceste sa ozýva len šum hmyzu. Je uvoľnenejšia ako zvyčajne, akási bezstarostná, a jemne sa k vám nakláňa. Vzdialenosť – takmer sa dotýkajú, ale ešte nie celkom – sa pomaly zmenšuje. Ste prekvapení, keď si uvedomíte, že má aj takúto stránku.

Jednodielny komplet spodného prádla zdôrazňuje jej ladné krivky. Na posteli Risako kĺže po hodvábne hladkých obliečkach lesklou krivkou, ktorá vedie od oblúka jej zadku až po špičky jej ihličkových podpätkov. Hľadíte na jej postavu, ako keby ste obdivovali umelecké dielo.

Risako, v minisukni a outfite odhaľujúcom bruško, schádza po kamenných schodoch a prichádza k potoku. V okolí nie je nikto iný. „No, som roztomilá?“ hovorí s úsmevom, keď si zhodí sukňu a namočí nohy do šumiaceho potoka. Pocit studenej vody jej jemne prebieha po pokožke.

Príjemne znie šumenie potoka. Má na sebe plavky s výstredným dizajnom, ktoré odhaľujú spodnú časť jej pŕs. Oči sa nedokážu odtrhnúť od jej guľatých, bielych zadkov. Pomaly sa ponára do rieky. Zahalená do vodného plášťa sa oddáva prúdu a jemne sa hojdá.

Objavuje sa medzi cédrovými stromami. Priliehavé šaty, ktoré odhaľujú jej prsia a zdôrazňujú kľúčne kosti, jej dodávajú zvodný vzhľad. Risako leží na popadanom kmeni a oddáva sa slnečným lúčom, ktoré sa filtrujú cez konáre. Stojíte teraz na hranici medzi fantáziou a realitou.

Risako sa sprchuje v kúpeľni a zmáča si nočnú košeľu. Prúd vody, ktorý smeruje na svoje bujné poprsie, vytvára rieku v jej výstrihu, pričom divoký prúd vody ešte viac umocňuje jej príťažlivosť. Svojím bielym zadočkom sa opiera o okraj vane a poskakuje na ňom ako gumová lopta. Vaše zmysly poskakujú spolu s ňou.

„Čo keby bola Kurumi Miyajima priamo vedľa vás vo vašom každodennom živote?“ Z tejto jednoduchej myšlienky vznikla táto digitálna fotokniha, ktorá vás k nej priblíži viac než kedykoľvek predtým. Teplý, prístupný okamih zachytený v obchode s výtvarnými potrebami. Plachý úsmev v umeleckej dielni. Tichý, neformálny okamih v kuchyni. Jej hravé nadšenie v záhrade pri západe slnka. V týchto rôznych prostrediach fotoaparát nezachytáva Kurumi Miyajimu ako idolku z gravúry, ale Kurumi Miyajimu tak, akoby bola súčasťou vášho každodenného života. Jej podmanivé oči a neodolateľný úsmev sú stále rovnako očarujúce ako vždy, no každá otočená stránka odhaľuje novú stránku jej osobnosti – od prirodzenej, neupravenej atmosféry prchavého okamihu až po nečakane zrelé výrazy, ktoré vám rozbúšia srdce. Každá fotografia zachytáva inú stránku jej šarmu a prirodzene vás vťahuje hlbšie do jej sveta. Ako hovorí sama Kurumi: „Myslím si, že toto je najprirodzenejšie, ako som kedy bola pri fotení.“ Táto fotokniha je plná uvoľneného, autentického kúzla Kurumi Miyajima presne takej, aká je. Zakaždým, keď ju uvidíte, budete ju chcieť vidieť znova. Táto kniha zachytáva Kurumi takú, aká je dnes, so všetkým jej neodolateľným šarmom.

Tsumugi, bezbranná, oblečená v príliš veľkej mikine s kapucňou v izbe. Hravé šantovanie na posteli, tvoja tvár sa zrazu priblíži. Vaše pohľady sa stretnú a čas sa zastaví. Ten malý odstup medzi vami ti stisne srdce hlboko v hrudi.

Tsumugi kráča po akési nostalgickej úzkej uličke v mestečku s rybárskym prístavom. Jej dlhá sukňa sa vlní vo vetre. V slnečnom svetle ožívajú jej prsia veľkosti I-cup. Prefúka svieži vietor nesúci vôňu mora a jej vlasy sa jemne vlnia. Sladká, pretrvávajúca vôňa sa nesie vzduchom a jemne ma ovieva.